O dvoch hruškách

Autor: Dominika Šedivá | 17.7.2013 o 14:00 | (upravené 17.7.2013 o 14:08) Karma článku: 3,06 | Prečítané:  216x

Život je o všedno-nevšedných veciach, ktoré nás sprevádzajú každý deň. Občas nás donútia hlbšie sa zamyslieť, inokedy nad nimi len mávneme rukou a pokračujeme svojou vopred naplánovanou cestičkou. Priznám sa, som z tých, ktorý sa často zamýšľajú aj nad tým, kam kráča mravec pletúci sa pod mojimi nohami...

Inak tomu nebolo ani dnes, keď som sa vybrala na okružnú jazdu do potravín. S košíkom v ruke a Pearl Jam-om v ušiach som blúdila očami po hrdzavených regáloch, aby som našla všetko, čo sa na malom pokrkvanom papieriku ukrýva. Pohľadom som zavadila o postaršieho pána stojaceho vedľa. V jednej ruke biedna ošúchaná palička, v druhej nákupný vozík. Ako to už býva zvykom, nevenovala som mu zvýšenú pozornosť. Až do momentu, keď som sa v rade do pokladne nepostavila za jeho zhrbený chrbát.

Vykladal obsah svojho košíka na pultík, trošku nahnutý na ľavú stranu, čím zakrýval svoj zhoršený sluch. Čo najnenápadnejšie som sa snažila preskúmať obsah jeho nákupu. Chlieb, štóla šunky, nejaké sladká éčková malinovka na jemné spestrenie všedného života, tri balíky sviečok. Priznám sa, až mi srdce stislo od ľútosti nad týmto pánom. Hneď som si ho predstavila ako sedí sám vo svojom domčeku 2x2 metre vo svetle sviečok a tupým nožíkom si odkrajuje zo svojej skromnej večere. Avšak v tom, ako blesk z jasného neba, ma tvrdo ovalila realita a rozprávky bol koniec.Trasúcou sa rukou vybral z košíka poslednú položku, zrejme tú najdôležitejšiu. Fľašku s priezračnou tekutinou a nemám na mysli vodu. Ó,buď pochválená borovička!

Pani od pokladne musela cenu nákupu zopakovať niekoľkokrát. Ujo vytiahol z potrhaného vrecka nohavíc pokrčený papierový peniaz a podal jej ho. Predtým si však jemne privinul k hrudi fľašku, akoby to bolo novorodeniatko, s ktorým treba zaobchádzať veľmi jemne a nežne. Zvyšok skončil nedbalo nahádzaný v igelitovej taške. Odšuchtal sa k dverám, keď si spomenul na niečo veľmi dôležité. Ďalšie potešenie života, štart do dňa. Zazrel na mňa, aby som mu uhla a lámanou maďarskou slovenčinou si vypýtal tekutý poklad, ukrývajúci sa v malom plastovom poháriku s hruškovou arómou. A hneď dva. Teta od pokladne s prívetivým tónom nadiktovala cenu, pri ktorej sa ujo zháčil, poslal ju do pekelných lovíšť a svižne akoby zabudol na svoju ľútosť vyvolávajúcu paličku zabuchol za sebou dvere obchodu div, že z pántov nevyleteli.

Krútiac hlavou nad raňajším príbehom som si do batôžka pobalila svojich pár rožkov a vyšla z obchodu. Skoro som zakopla o vyššie spomenutého pána, ktorý sa rozvalil na schodoch pred obchodom a nedočkavo sa vrhol na niekoľko percentný číry poklad. Medzitým sa mi stihol postažovať na svet, život a dnešnú mládež. Potom ma tiež poslal za pani pokladníčkou do pekelných lovíšť.

A tak stále rozmýšľaml, či je moja ľútosť na správnom mieste... V istom smere určite áno...

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Nie príroda, za hladomor je vinný človek

OSN po šiestich rokoch znovu vyhlásila hladomor. Okrem Juhosudáncov môže byť v ohrození až dvadsať miliónov ľudí.

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.


Už ste čítali?