Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Ticho v dome, búrku v duši
preruší len klopanie,
keď nepozvaný nájomník rázne vkročí dnu,
ako vždy , tak naučene – cez kľúčovú dierku.
Ty tam stojíš,plytko dýchaš,
slabý púder na lícach,
oblečená iba v pravde,
pomaličky takmer na dne tváriš sa jak porcelán.
Obchádza ťa na špičkách, zvíril púštny prach,
trasieš sa viac než lístok v búrke,
a chveješ sa v slabinách.
Hodil mince - svoje dary,
popraskal ti púder lacný,
keď slová v ozvene sa rozhojdali,
že odchádza však s tým, že už nikdy nezaplatí...
